Mladíkovi z Bolerázu našli doma nelegálnu zbierku starých pokladov
Mladíkovi z Bolerázu našli doma nelegálnu zbierku starých pokladov
Odborníkom vyrazila dych zbierka archeologických predmetov, ktorú objavili u mladého muža z Bolerázu. Za prechovávanie historicky cennej veci by ste mohli skončiť aj za mrežami.
Pestrá zbierka: U mladíka z Bolerázu našli kovania i mince z rôznych historických období. Foto: KR PZ TRNAVA
Neviete sa rozlúčiť s prastarým strieborným gombíkom, ktorý ste náhodou našli v záhrade? Alebo sa radi pochválite rímskou mincou, ktorú ste objavili pri prechádzke na neďalekom poli?
Nuž, pozor, zákon je v týchto prípadoch nemilosrdný - za prechovávanie historicky cennej veci by ste mohli skončiť za mrežami až na jeden rok. Ak ju však odovzdáte, prináleží vám odmena až do sto percent ceny nálezu. Ochrana archeologického dedičstva je totiž v záujme nás všetkých.
To je aj prípad mladíka z Bolerázu, u ktorého nedávno polícia objavila obrovské množstvo starých predmetov. Hovorí sa o najväčšej zachytenej nelegálnej zbierke archeologických nálezov v dejinách Slovenskej republiky.
Poklad v obývačke
Nedávno si jeden z archeológov všimol podozrivú postavu s detektorom, ako prehľadáva okolie pri železničnej trati v Šelpiciach neďaleko Trnavy. Mladíka upozornil, že čo robí, je nelegálne, a privolal policajtov.
„Po preverení okolností a získaní dostatočných informácií dostala polícia súhlas na vykonanie domovej prehliadky. Podozrenie z poškodzovania a zo znehodnocovania archeologického dedičstva sa nielenže potvrdilo, ale jeho rozsah doslova vyrazil dych,“ priznala Martina Kredatusová, vedúca oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave.
Policajti spolu so špecialistom na kultúrne dedičstvo z Prezídia Policajného zboru objavili v dielni a v obývačke domu, kde býva 22-ročný Matúš, hotový poklad. Obsahoval stovky mincí z rôznych období a množstvo ďalších archeologicky cenných umeleckých predmetov.
„Rôzne sošky, krížiky, prstienky, praveké nástroje, oceľové hroty na šípy, sekery, poľnohospodárske a remeselnícke náradie, ale aj rímske a stredoveké strieborné mince,“ vypočítava policajná hovorkyňa a dodáva, že všetky zaistené predmety sa podrobia znaleckému skúmaniu v archeologickom ústave.
Mimochodom, okrem cenností polícia zaistila dva detektory kovov. Aj tie čaká expertíza - na zistenie lokalít, kde mladík zbieral predmety.
Kradnú históriu
Obvinený Matúš odmieta prezradiť, kde artefakty objavil. Aj to, či chcel s nimi ďalej obchodovať, alebo si ich nechával pre vlastné potešenie. Ústretovejší nebol ani voči médiám. Keď sme ho navštívili v Boleráze, kde býva so starými rodičmi, zabuchol nám dvere pred nosom. „Čo stále máte s nejakým nálezom?!“ iba nahnevane zakričal.
Matúša v dedine poznajú ako nezamestnaného mladého muža, ktorý mal vraj v minulosti problémy s drogami. „Od detstva sa o neho stará babka s dedkom. Majú len jeho. Ich syn, Matúšov otec, sa zabil na motorke. Mama mu zomrela na rakovinu. Vnukovi sa snažili splniť, čo mu videli na očiach,“ hovoria domáci. „
Mnohí detektoristi sú ľudia bez práce. Takto sa snažia privyrobiť si alebo nájsť si pre seba niečo, na čo nemajú peniaze,“ hovorí numizmatik a zberateľ Juraj Horenitzky. Podľa neho nie sú títo ľudia veľmi nebezpeční a keby sa nevenovali hľadaniu „pokladov“, ktovie, možno by páchali závažnejšiu kriminálnu činnosť. „Takto sa aspoň vzdelávajú, študujú históriu,“ dodáva.
„Mnohí ľudia nechápu, prečo je detektorizmus veľký problém,“ povzdychne si archeológ Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Nielenže vzácne historické kusy sa dostávajú do rúk zberateľom a vyvážajú do zahraničia, ale archeológom unikajú nálezové okolnosti.
„To znamená, že strácame základný prameň, z ktorého archeologická veda čerpá a z ktorého sa dozvedáme niečo o histórii. A tento prameň je neobnoviteľný! Ak napríklad niekto našiel bronzové strelky zo 6. storočia pred naším letopočtom, ktoré by nás mohli informovať o nejakej udalosti, vezme ich z miesta nálezu a zatají, tak informácia o nich nenávratne zanikne. Je to ako vyhynutie živočíšneho druhu alebo historická listina, ktorá zhorela,“ vysvetľuje.
Mnohí detektoristi nechcú prezradiť lokality, ktoré vykrádajú, aby tam neprišla konkurencia. „Naschvál si vymýšľajú iné miesta a zavádzajú,“ dodáva archeológ.
Pozor na výbuchy
Hľadanie pokladov však nemusí byť len zábava a vzrušenie. Okrem toho, že ľudia pátrajúci po starých artefaktoch páchajú trestnú činnosť, neraz sa vystavujú aj smrteľnému nebezpečenstvu. „Detektoristi často vyhľadávajú predmety z druhej svetovej vojny. Neraz objavia funkčnú muníciu a nechajú si ju.
Pri manipulácii s ňou veľa ráz došlo k zraneniu i úmrtiu,“ upozorňuje Peter Grznár. Napríklad v októbri 2008 v dedine neďaleko Svidníka roztrhala munícia z druhej svetovej vojny 41-ročného Čecha, keď s detektorom kovov hľadal vojnové „suveníry“. Keď po explózii polícia prehľadala jeho auto, našla v ňom zásobník guľometu so strelivom, zásoby pechotného streliva, ručný granát a veľa ďalšej munície.
V tom istom roku v Kátlovciach neďaleko Trnavy explodovala výbušnina zhotovená po domácky a tridsaťročný Jozef, známy ako amatérsky archeológ, prišiel o obe nohy a ruku. Polícia u neho objavila okrem výbušnín vyrobených doma aj muníciu z druhej svetovej vojny.
Vyváža sa menej
Ľudia majú rôzne pohnútky, prečo behajú s detektorom kovov po poliach a archeologických lokalitách. „Najčastejšie je to pre kšeft a pre zberateľskú činnosť. Keď má detektorista šťastie, môže objaviť veľmi cenný nález, ktorý sa dá na dražbe u nás aj v zahraničí dobre speňažiť. Samozrejme, detektoristi nielen obchodujú, ale tvoria aj vlastné zbierky,“ hovorí Grznár. Tie najvzácnejšie veci sa môžu ocitnúť na aukciách ako eBay. „Ale to už majú pod palcom tí najlepší,“ dodáva archeológ.
Numizmatik Juraj Horenitzky je presvedčený, že dnes sa už menej exportuje do zahraničia ako v minulosti. „Myslím si, že väčšinu vecí z nelegálnych nálezov pohltí náš trh. Platí zásada, že veci sa najväčšmi cenia tam, kde sa nájdu alebo vyrobia. Napríklad mince z kremnickej mincovne sú najžiadanejšie u nás a v Maďarsku, rakúske veci v Rakúsku, predmety z druhej svetovej vojny v Nemecku. Nie všetci zberatelia majú toľko peňazí, aby mohli zhromažďovať všetko, čo ich zaujme.“
Ľahšia cesta
Bohužiaľ, archeológovia nemôžu s detektoristami súťažiť v rýchlosti. „Veci musíme riadne označiť, zaznamenať miesta, kde sa našli, a všetko podrobne dokumentovať. To je časovo náročné. Detektorista nemá nič také na starosti - príde a vyberie.
Archeológ okrem toho vyrába nálezovú správu, čo je elaborát hrubý niekoľko desiatok strán, ktorý sa archivuje a slúži ako prameň vedeckého bádania. Keby to robili detektoristi, tak s nimi nemáme problém - ukradli by toho veľmi málo. Idú ľahšou cestou,“ pripomína Peter Grznár.
Ak teda niekde uvidíte podozrivú osobu s detektorom, radšej zavolajte políciu. Z času na čas niekoho nachytajú na poli či lúke. Tak ako Matúša. Policajní odborníci teraz zisťujú, odkiaľ predmety nelegálneho nálezu zobral. „Domnievame sa, že časť z nich pochádza aj z národnej kultúrnej pamiatky - z hradiska Molpír pri Smoleniciach. Poukazujú na to najmä nájdené skýtske hroty šípov z doby železnej,“ konštatuje archeológ.
Matúšovi hrozí trest odňatia slobody vo výške jeden až päť rokov. Ak sa mu preukáže vykrádanie národného kultúrneho dedičstva, čaká ho vyššia trestná sadzba.
Štedré nálezné
Pravdaže, nie každý, kto sa dostane k archeologickým nálezom, je automaticky zlodej. Ak náhodne pri prechádzke alebo pri práci v záhrade objavíte poklad ukrývaný stáročia, nielenže vám nehrozí trest, ale čaká vás štedrá odmena.
„U nás sa vypláca do sto percent ceny nálezu. Čiže, ak niekto nájde niečo cenné, oplatí sa mu nahlásiť to na krajský pamiatkový úrad. Overia sa nálezové okolnosti, teda ako a kde k objavu došlo, a zabezpečí sa, aby sa vylúčilo vykrádanie archeologických lokalít,“ pripomína odborník z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Archeológ Matúš Sládok si spomína na prípady, keď ľudia radšej odniesli nájdený poklad starožitníkovi, ktorý ich presvedčil, že nemá veľkú cenu, a vyplatil im asi desatinu skutočnej hodnoty.
„Sme síce úradníci, ale aj archeológovia. Keď za nami príde nejaký človek, že niečo našiel v záhrade, sme tí poslední, ktorí by ho vyhnali. Viem, že za minulý rok bolo hlásených asi päť nálezov z celého Slovenska. Je to veľmi málo - sme si istí, že v skutočnosti je takýchto nálezov oveľa viac. Vieme, že ľudia často nachádzajú mince, nástroje, zvyšky zbraní či iné predmety niekde v prírode,“ dodáva Matúš Sládok. Potom stačí už len vôľa a chuť podeliť sa o radosť z objavu so všetkými milovníkmi histórie.
Nelegálni hľadači
NaSlovensku je používanie detektora kovov legálne. „V niektorých štátoch Európskej únie je však zakázané. Ak vás s ním prichytia, musíte dokazovať, že ste nepáchali žiadnu trestnú činnosť. Ani v Rumunsku sa nesmie používať bez povolenia. Keď s ním niekoho pristihnú, nezaujíma ich, či človek niečo našiel, alebo nie."
"Vo Francúzsku musí použitie detektora schváliť prefekt. V Anglicku, ktoré považujú detektoristi za raj, je to tiež prísne. Veľa archeologických oblastí vyhlásili za chránené a tam túto pomôcku nemôžete ani vytiahnuť."
"Na iných miestach musíte mať súhlas majiteľa pozemku. A pôda má naozaj konkrétnych majiteľov, lebo stovky rokov sa tam dedí z pokolenia na pokolenie,“ vysvetľuje archeológ Matúš Sládok.
Na internete obchodníci ponúkajú detektory neraz s kvetnatým opisom, ktorým ľudí lákajú, aby hľadali poklad, a tým ich vlastne nabádajú na trestnú činnosť. Samozrejme, zabávať sa s touto pomerne drahou hračkou v záhrade, v tom vám nikto nemôže zabrániť.
Najlacnejšie a najjednoduchšie detektory stoja okolo 70 eur, štandardne sa však cena pohybuje okolo 200 eur a viac. Nájdu sa fajnšmekri, ktorí si zaobstarajú „hľadača pokladov“ aj za päťtisíc eur. Zaujímavé je to, že medzi hľadačmi pokladov sú i ženy. „V Česku je ich viac, na Slovensku vieme o jednej detektoristke,“ dodáva Matúš Sládok.